Ja parkáč - Ľubo Dobrovoda

Socík bol šialená jazda do medvedej riti svetlých zajtrajškov a nigdy inam, na večné časy.
Vlado vymyslel Triangel, pesničkovú reláciu, ktorá v osemdesiatom druhom bola ako zjavenie a Ďuro, režisér, ktorý vyrobil všetky tie skvelé pesničkové klipy pre Luciu, Tublatanku, Všechno na Mars od Dalibora Jandu alebo Mullerovu pecku Prečo vy, ?udia dvadsiateho storočia, máte vždy zachmúrené obočia... - Do piče, - nadával opitý režisér Ďuro Takáč nad decákom borovičky - si ma zavolajú tí kokoti komunistickí na koberec a hovoria, súdruh režisér, prečo nepoviete súdruhovi Mullerovi, že ?udia u nás v Československej socialistickej republike nie sú vždy zachmurení. Nech zaspieva, že občas majú zachmurené obočia - to je ove?a lepšie, nie? Takáč, jedovitý chlapec z Gemera, s ve?mi zlými opicami, tresol do stola, chytil ma pod krk namiesto súdruha, a zreval: - Tak im hovorím, súdruzi, kokot téš neni občas kokot, ale furt kokot! Je tak? - Je, - povedal som uškrteným hlasom. - Tak vidíš, - povedal Ďuro a zahodil ma do prepraviek s vínom, kde som pre istotu zostal ležať. - Nehaj Čecha, do piči, - zastal sa ma vysokánsky chalan v kabáte z medvedej kože, menom Titus. Bol krmič v ZOO, čundrák, a po pätnástich rumoch skvelý spevák českej country. V ten deň, kedy sa riešil Mullerov klip, sa vzadu vo výčape varili medvedie laby, fakt nekecám. Za všetko, čo som nevidel z civilizovaného sveta, ďaku
více informací a parametry